Plemena psov
Afghánsky chrt
|
Prvé zmienky o Afghánskom chrtovi siahajú do dôb Sumérskej ríše. Ako plemeno vznikol Afghánsky chrt v prvom tisícročí nášho letopočtu. Toto plemeno vzniklo krížením Afghánskeho a Perzského chrta. Bol využívaný na lov, stráženie stád a obydlí. Afghánsky chrt je lovecké plemeno, pôvodne určené na nadháňanie vysokej zveri. Život týchto psov bol naozaj cenený. Kto psovi ublížil, alebo ho usmrtil, bol odsúdený na trest smrti. V súčasnosti je vedený ako spoločenské a strážne plemeno. Plemenný štandard bol ustanovený vo Veľkej Británii roku 1907.
Airedale terier
- pôvod plemena: Velká Británie
- váha: 15.00-20.00 kg
- výška v kohoutku: 56-61 cm
- starostlivosť o srsť: pravidelná
- délka srsti: stredná
- povahové vlastnosti: aktivní, otevřený, přátelský, odvážný, inteligentní
- vzťah k ostatným zvieratám: dobrý
- vzťah k deťom: dobrý
- vhodné prostředí: centrum mesta / periféria / vidiek
Jde o plemeno služebních psů, vyšlechtěné ve druhé polovině 19.století ve Velké Británii, v hrabství Yorkschir, v údolí řeky Eir, od které také dostalo svoje pojmenování. V roce 1882 bylo plemeno poprvé zapsáno do plemenných knih města Birminghamu. Na formování plemene se možná podílel Otterhaund a některá jiná plemena starých anglických loveckých psů. Předci Airedale Terriera se drželi pro hon jezevce, králíka a jiné zvěře a pro boj s malými dravci. Ale nádherné vrozené schopnosti časem zmizely.
Akita Inu
|
Aljašský malamut
|
Keď sibírske kmene osídlili najprv Aljašku a neskoršie Grónsko a Kanadu, priviedli so sebou predchodcu dnešných ťažných psov, ktorí sa v nových životných podmienkach ďalej samostatne vyvíjali. „Mahlamuti“ boli jedným z kmeňov, ktorých predkovia boli medzi prisťahovalcami a usídlili sa v severozápadnej časti Aljašky. Psi, chovaní v tomto ústraní, mali v tom čase len jeden štandard: spôsobilosť k ťahu, stráženiu a lovu, odolnosť voči nepriaznivému počasiu. Mahlamuti boli ako lovci a rybári odkázaní na svojich ťažných psov, ktorí boli ich cennými pomocníkmi. Keď Aljašku a Kanadu osídlili Európania, používali aj oni psov k prekonaniu svojich problémov pri transporte. S prechodom k športovému využitiu - ako bežeckých psov - sa po konci pionierskej doby chov aljašských malamutov, ohrozený zánikom, dočkal nového rozkvetu. Jeho vynikajúce vlastnosti ťažného psa mu umožňujú ešte dnes držať množstvo rekordov na dlhých trasách. K šprintu sa vzhľadom k svojej atletickej stavbe tela príliš nehodí, je však schopný ťahať veľké záťaže na dlhých trasách.
Bandog
|
V dobách rímskych vládcov sa Bandog používal pri boji v gladiátorských arénach, v boji proti šelmám alebo ako bojový pes. Nikdy sa však nepoužíval na psie zápasy. Napriek tomu, že v minulosti bolo toto plemeno využívané vo veľkom množstve ľudských činností, plemeno Bandog vyhynulo.Opätovne bol vykrížený v 50. a 60. rokoch minulého storočia veterinárom Swinfordom z USA, ktorý chcel vyšľachtiť mohutného, silného a spoľahlivého strážcu a obranára. Novodobý pôvod plemena Bandog sa začína v roku 1570 v Anglicku, kde bol využívaný ako strážny pes. Pôvodný názov bol Banned-Dog (reťaz-pes). Bandog bol cez deň uviazaný na reťazi a v noci bol pustený na voľno, aby strážil. Skrátením pôvodného názvu plemena vznikol názov Bandog. V niektorých prípadoch sa časť slova „ban“ vykladá ako nepovolený, to je ale nesprávny výklad. Toto plemeno vzniklo krížením amerického stafordšírskeho teriéra a neapolského mastifa. V Británii sa používal ako strážny pes predovšetkým kvôli pytliakom. Strážil aj vo väzniciach s najvyššou ochranou.
Barbet
- pôvod plemena: Francúzsko
- váha: 15.00-25.00 kg
- výška v kohoutku: 53-65 cm
- starostlivosť o srsť: alespoň dvakrát týdně
- délka srsti: dlhá
- povahové vlastnosti: priateľský, milujúci, vytrvalý, aktívny
- vzťah k ostatným zvieratám: nadštandardný
- vzťah k deťom: nadštandardný
- vhodné prostředí: centrum mesta / periféria / vidiek
Plemeno Barbet patrí medzi veľmi starobylé plemená. Považuje sa dokonca za praotca dlhosrstých ovčiakov a pudlov. Jeho zástupcovia sa nachádzajú na celom území Francúzska. Používali sa na lov vodnej zveri. Prvé zmienky o plemene Barbet pochádzajú zo 16. storočia. Od tých čias sa exteriér Barbeta prakticky nezmenil. Jeho súčasná podoba sa teda zhoduje s najstaršími vyobrazeniami predkov tohto psa. Pred časom toto plemeno takmer vymizlo. Súčasný štandard je teda skôr úspešnou chovateľskou rekonštrukciou zo 70. rokov minulého storočia.
Barzoj - ruský chrt
|
Plemeno Barzoj je už viac ako deväť storočí súčasťou národnej kultúry dejín Ruska. Vo francúzskej kronike z 11. storočia sa dozviete, že dcéra veľkovojvodcu Kyjevského Anna Jaroslavna mala vo svojej družine, ktorá ju sprevádzala do Francúzska na svatbu s Henrichom I., troch barzojov. Chovateľmi a majiteľmi barzojov boli i známe osobnosti, cári alebo básnici: Puškin, Ivan Hrozný, Turgenev, Peter Veľký alebo Mikuláš II. Významným krokom pre toto plemeno bolo založenie chovateľskej stanice »Peršinskaja ochota« chovateľom veľkokniežaťom Nikolajom Nikolajevičom a správcom psinca Dmitrijom Valcevom. Barzoja nachádzame v tých najväčších chovateľských staniciach Ameriky i Európy už od konca 19. storočia.
Basenji
|
Zobrazenie psov, podobných plemenu Basenji, vídame už na reliéfoch hrobov faraónov. Basenji pôvodne vznikli z dávnych polodivokých vlasatých psov, tzv. Šensiov, ktorí žili s africkými kmeňmi Pygmejov v Kongu. Ide o jedno z najpôvodnejších a najprimitívnejších, dodnes existujúcich plemen psov. Predpokladá sa, že si ich cestovatelia so sebou vozili pozdĺž rieky Nílu. V polovine 19. storočia toto zabudnuté plemeno oživili bádatelia v Kongu a južnom Sudáne. V Kongu sa Basenji využívali ako loveckí psi, slúžiaci na nadháňanie zveri do sietí. Jazykom miestnych obyvateľov je Basenji označovaný ako „lesná bytosť“. Preslávil sa tým, že nevie štekať, i keď na vyjadrenie svojich potrieb vydáva rôzne zvuky. Domnievame sa, že ich celé tisícročia využívali na tiché poľovačky. Predkami plemena Basenji sú tzv. šensiovia, ktorí žili spolu s členmi afrického kmeňa Pygmejov. Svoju dnešnú podobu dostalo toto plemeno až v tridsiatych rokoch 20. storočia postupným cieleným šľachtením.
Dalmatínsky pes
|
Dandie Dinmont teriér
|
I keď vo väčšine krajín nie je príliš známy, stará sa v Anglicku o Dandie dinmont teriérov špeciálny klub už viac ako 100 rokov. Pochádza z oblasti Cheviot Hills medzi Škótskom a Anglickom. Najstaršie záznamy hovoria o kotliarovi Piperu Allanovi, lovcovi, ktorý choval viac než tucet športových zvierat. Najznámejší z nich bol Charly. Plemeno však skutočne preslávil až Sir Walter Scott svojim románom „Guy Mannering“, v ktorom je popísaný farmár Dandie Dinmont so svojimi malými brlohármi. Psi nazvaní podľa románovej postavy mali vzniknúť krížením medzi Otter Hound Waliser Beagle a starým škótskym plemenom hrubosrstých foxteriérov.
Dánská doga
- pôvod plemena: Dánsko
- váha: 40.00-70.00 kg
- výška v kohoutku: 70-75 cm
- starostlivosť o srsť: pravidelná
- délka srsti: krátka
- povahové vlastnosti: klidný, přátelský, ostražitý, sebevědomý
- vzťah k ostatným zvieratám: dobrý
- vzťah k deťom: priateľský
- vhodné prostředí: centrum mesta / periféria / vidiek
Psi typu Broholmer jsou známi od dob středověku. V těch dobách byli využívání k lovu vysoké. Později se jejich zaměření změnilo a využíváni byli jako psi hlídací na velkých panstvích nebo statcích. Koncem 18. století jejich popularita vzrostla a jejich chov byl čistokrevný. Svůj název toto plemeno získalo díky královskému myslivci Sehestedu of Broholm, který tyto psy hojně využíval. V období po druhé světové válce Broholmer téměř vyhynul. Za obnovení tohoto plemene se zasloužila skupina nadšenců později nazývaná jako „Společnost pro rekonstrukci plemene Broholmer“. Kolem roku 1975 začali s obnovou a rekonstrukcí plemene Broholmer za podpory kynologického svazu DKK (Dansk Kennel Klubben).
Doberman
|
Ludwig Dobermann bol nemeckým výbercom daní a bol to práve on, kto vyšľachtil dobermana ako psiu rasu na ochranu ním vybratých príjmov ako i seba pred agresívnymi klientmi a inými jedincami, ktorí ho chceli olúpiť o plody tejto neobľúbenej činnosti. A boli to rotvajleri, nemecké ovčiaky a pinscheri (teriéri – pozn. prekl.), a snáď i manchesterskí teriéri, ktorí mu všetci asistovali na ceste k dokonalému psovi výbercu daní okolo roku 1800.
Entlebuchský salašnícky pes
- pôvod plemena: Švajčiarsko
- váha: 25.00-30.00 kg
- výška v kohoutku: 42-52 cm
- starostlivosť o srsť: pravidelná
- délka srsti: krátka
- povahové vlastnosti: živý, temperamentný, sebaistý, nebojácny, učenlivý
- vzťah k ostatným zvieratám: dobrý
- vzťah k deťom: priateľský
- vhodné prostředí: centrum mesta / periféria / vidiek
Najmenšie plemeno zo švajčiarskych salašníckych psov je práve Entlebušský pes. Pochádza z údolia v oblasti kantonov Bern a Luzern, Entlebuchu. V roku 1889 bolo toto plemeno prvý raz popísané pod názvom „Entlibucherhund“.V roku 1889 bolo toto plemeno prvý raz popísané pod názvom „Entlibucherhund“. Ešte dlho potom sa plemená entlebušský a appenzellerský pes nerozlišovali. Roku 1913 predstavil profesor Heim štyroch jedincov tohto pastierskeho plemena, ktoré má vrodene skrátený chvost, na výstave psov v Langenthale. Entlebuchský salašnícky pes bol na základe posudkov rozhodcov zavedený do švédskej plemennej knihy psov SHSB ako štvrté plemeno salašníckych psov. Prvý štandard tohto plemena bol spracovaný až v roku 1927. Na základe snahy Dr. B. Kohlera bol 20. augusta 1926 založený švajčiarsky klub pre plemeno entlebušského salašníckeho psa. I napriek veľkej iniciatíve Dr. B. Kohlera bol počet zápisov do plemennej knihy SHSB nízky. Toto plemeno sa rozvíjalo len veľmi pomaly. K rozšíreniu tohto plemena došlo v čase, keď bola odhalená a dokázaná vrodená vlastnosť tohto psa – vlastnosť neúnavného a živého pastierskeho psa s výbornými vlohami pracovného plemena.
Estrelský pastiersky pes
|
Estrelský pastiersky pes získal svoje meno podľa pohoria Serra de Estrela v severnom Portugalsku, kde je chovaný. Či je však toto miesto skutočne aj miestom pôvodu tohto starobylého plemena, nie je isté. Dodnes tu však stráži stáda od najnižších polôh až do výšky nad 2000 metrov. Okrem toho je obľúbený i v ďalších častiach Portugalska. Čoraz častejšie je chovaný ako spoločenská rasa, ale napriek tomu do mestského prostredia nepatrí.
Eurasier
|
Špeciálnym krížením čau-čau a vlčieho špica v Nemecku malo vzniknúť priateľské a vyrovnané plemeno. V roku 1973 bol do vzniknutej rasy ešte vkrížený samojed, a tak sa zrodilo plemeno Eurasier, ktoré bolo uznané FCI. Ide o naozaj veľmi milého psa, ktorý dokonale zapadne do rodinného prostredia.
Faraónsky chrt
|
Faraónsky chrt, alebo presnejšie faraónsky pes, je starobylá rasa, ktorá sa vyvinula pôvodne na ostrove Malta. Nájdené pozostatky ukazujú na to, že tento pes žil už pred viacej než piatimi tisícmi rokov v oblasti Stredozemného mora. Vyvinul sa z poľovníckych psov, ale na rozdiel od nich využíva pri love nielen zrak, ale aj čuch, a na krátke vzdialenosti i orientáciu pomocou sluchu. Postupne sa tak vyvinul silný pes s ostražitým pohľadom, ktorý je ale čoraz častejšie chovaný doma, pretože ho okrem krásnej srsti zdobí i celková elegancia stavby tela.
Field španiel
|
Toto plemeno vzniklo postupným šľachtením, ktorým ale bohužiaľ stratilo všetky svoje pracovné schopnosti a v päťdesiatych rokoch 20. stor. takmer vyhynulo. Chov bol neskôr obnovený, i tak je však Field španielov veľmi málo. V Českej republike je zastúpený len 10 kusmi. Field Španiel bol vo svojom rodisku, Veľkej Británii, dlho považovaný len za jeden z variantov kokršpaniela. K uznaniu novej rasy došlo až v roku 1892.
Flanderský bouvier
|
Toto plemeno sa vyvinulo v priebehu 17. storočia na hraniciach Francúzska a Belgicka. Pôvodne bol pes využívaný v poľnohospodárstve, ako sprievodca stád alebo na ťahanie. Postupne sa stal psom obranárom a strážnym psom. Veľké zásluhy si pripísal v prvej svetovej vojne, keď nosil správy a hľadal ranených. Túto službu ale draho zaplatil, keď takmer vyhynul. Chov bol po vojne obnovený a dnes sa Flanderský bouvier využíva predovšetkým ako strážca domov a statkov alebo ako policajný či záchranársky pes. K službe je predurčený svojimi vlastnosťami a jedinečným čuchom.
Flat coated retriever
|
Skupina retrívrov, do ktorej flat coated retriever patrí, je pomerne mladou skupinou loveckých psov. Až v 19. storočí sa začali formovať jednotlivé plemená retrívrov. To zapríčinil iný spôsob a iné podmienky lovu. Spočiatku sa retrívri všeobecne používali na prinášanie – od toho pochádza aj ich meno – anglické „retriev“ znamená vracať či donášať. Plemeno vzniklo s prispením génov novofundlandského psa, setra, vodného španiela a možno i kólie. Flat coated retríver bol v istej dobe najobľúbenejším plemenom retrívra. Postupom času ho ale predbehli golden retrívri a labradori. I napriek tomu mu však zostalo niekoľko "naj-". Svojich konkurentov predčí svojou ladnou eleganciou, lepším čuchom a svojou živosťou. V Anglicku bol oficiálne uznaný roku 1898, štandard z roku 1923 viac-menej platí dodnes. Do ČR bol prvý raz dovezený v roku 1990.
Gordonseter
|